Ja a referendum

Autor: Martin Slávik | 1.2.2015 o 18:30 | (upravené 2.2.2015 o 7:30) Karma článku: 7,51 | Prečítané:  1445x

Na úvod si dovolím odcitovať Tomáša Baťu: "To, čemu jsme zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu." Žiaľ, morálna bieda sa šíri svetom. Pod zámienkou tolerantnosti sa stávame ľahostajní. Dnes môže (zatiaľ len v USA) 14-ročné dieťa žalovať rodičov za týranie k vôli tomu, že nedovolia pozerať TV, prípadne ísť von.

Kanadský biskup je na súde za to, že odmietol zosobášiť lesbický pár. Anglikánska cirkev čelí žalobe homosexuálneho páru za odmietnute sobáša v kostole.

Áno, poviete si, že toto je strašne ďaleko. Naozaj? Aj našim rodinám boli vo Veľkej Británii odoberané deti a dávané (aj) homosexuálnym párom. Aj preto si to nemyslím. Podľa mňa ide v prvom rade o nebadané posúvanie hraníc. A potom to môže dopadnúť ako v príbehu Bruna Fererra s názvom Herman. Bol raz chlapec menom Herman. Od kočíka dostal všetko na čo si ukázal. V troch rokoch rozbil vázu a rodičia skonštatovali, že sa nič nestalo, že sa iba hral. A v 15 rokoch zabil Herman vlastného otca. Samozrejme, je to niečo ako Ezopova bájka. No ukazuje kam sa môže dostať prehnaná tolerantnosť.

Preto podporujem referendum a zúčastním sa ho. Dám 3x áno.

1. Manželstvo muža a ženy bolo, je a bude viac:

- ako voľný zväzok, pretože existuje nejaká dohoda (zmluva), ktorá dáva záruku stability zväzku;

- ako homosexuálne partnerstvo, pretože to ani teoreticky nedokáže splodiť život. Tu sa mi žiada podotknúť - pôvodne som chcel dať pri zrušenej otázke nie. Dnes by som to ale viac neurobil. Prečo? Stojí za tým smernica Európskej únie, ktorá automaticky prisudzuje právo na adopciu registrovaným partnerstvám.

2. Do adopcie sa dávajú deti zverené do ústavnej starostlivosti, tj. štát musí rozhodnúť za ne. Rozhoduje sa o práve dieťaťa na rodičov, nie právo dospelých mať doma adoptované dieťa.  Štát teda musí brať ohľad na viacero vecí: samozrejme interakcia záujemcov s dieťaťom, ekonomické zázemie, bezúhonnosť... No štát by mal mať povinnosť zabezpečiť aj prirodzené prostredie. A bohužiaľ, hnevajte sa na mňa koľko chcete, homosexuálny pár nie je prirodzený. Je to odchýlka od prirodzeného stavu. Niekto hovorí, že je to choroba, porucha... Neviem. Do tejto diskusie nechcem ísť. Ale každý vie posúdiť, či je to prirodzené.

3. Tu je celospoločensky zle nastavená debata. Tak isto je to čiastočne dané smerovaním spoločnosti. Sexuálna výchova sama o sebe by nemala existovať. Z hľadiska biologického si myslím, že prírodopis v 7. ročníku je postačujúci. Priama nadstavba na to (povedzme v predmetoch etika/náboženstvo) by mala nasledovať výchova k vzťahom, zodpovednosti. Nech je čitateľ homo- či heterosexuál, mal by mi dať za pravdu, že výchova k monogamii, alebo (v tolerantnejšom prípade) k minimálnemu počtu (sexuálnych) vzťahov a zodpovednosti vo vzťahoch by mala byť prvoradá. A len ako doplnok k tomu môže byť sexuálna. Ale v takých rozmeroch a forme, aká bola zverejnená v niektorých školách je neprípustná. Že ide o výnimky? Ostaňme ľahostajní k výnimkám, a výnimky sa stanú pravidlom, či normou.

Argumentácie proti referendu sú rôzne. Samozrejme, tá najhlavnejšia hovorí o tom, že aj homosexuáli by mali mať právo na zväzok a adopciu. Verím, že v zdôvodneniach k jednotlivým otázkam som sa vyjadril zrozumiteľne. Samozrejme sú tu právne otázky, či potreby, najmä vo vzťahu k dedeniu a k prístupu k zdravotnej dokumentácii partnera. Tu si ale myslím, že by omnoho užitočnejšia bola taká právna norma,ktorá by sa vzťahovala nie len na homosexuálne páry, ale aj na nezosobášené heterosexuálne páry.

Ani heterosexuálne rodiny nie sú ideálne. Niekde sú deti týrané. Je vysoká rozvodovosť atď., atď. Ale aj to je v podstate dôsledok morálnej krízy u nás. Alkoholizmus je u nás prvým problémom. Nevera. A mnohé ďalšie. Tu práveže treba apelovať na všetky cirkvi bez výnimky, rovnako ako na štát, aby s týmto problémom účinne bojovali. Možno práve formou vzťahovej výchovy (namiesto sexuálnej).

Potom veľa ľudí (vrátane politikov) tvrdí, že aj v prípade úspešného referenda sa nič nemení. Nie je to celkom pravda. Súčasný stav sa dá zmeniť jednoduchou právnou úpravou, na ktorú stačí 76 hlasov v parlamente. Po prípadnom úspešnom referende by bolo treba tých hlasov 90 a to nie skôr ako za 3 roky od vyhlásenia výsledkov.  To znamená, že súčasný stav sa potvrdí a zvýši sa jeho vážnosť a záväznosť.

A posledný vážnejší argument je, že oveľa viac by pomohli rodine sociálno - ekonomické riešenia. Určite treba aj tie. Ibaže tieto sa nedajú riešiť formou referenda, keďže ide o otázky daní a odvodov. A navyše, a tu sa vrátim k citátu Tomáša Baťu, netreba riešiť len sociálno - ekonomickú, ale aj morálnu stránku problému rodiny. A nie len rodiny, ale celej spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?